Opäť v oblakoch

Posted by admin

Ahojte

Keďže toto je môj prvý článok po veľmi dlhej dobe tak sa vopred ospravedlňujem ak niekoho unudím k smrti hneď práve teraz. Takže tí čo už nevládzu majú dovolené hneď odísť. A prečo vlastne píšem tento článok? Niektorí moji kamaráti si myslia, že je to dobrý nápad a zaujímajú ich veci o ktorých sa rozprávame vo voľnom čase z oblasti letectva. A vraj aby som to nemusel opakovať stale dookola, že oni si to prečítajú a je hotovo. Tak teda dobre ak si to myslia. Nechám ich vtom. Napokon to dopadne tak, že po prečítaní budú mať ďalšie otázky na ktoré by chceli odpoveď. A napokon to môže byť ešte väčšia sranda.

Hádam najčastejšia otázka dnešných teda posledných 90 dní je, že kedy sa bude opäť lietať. Pravdupovediac, odpoveď je oveľa zložitejšia ako otázka. Odpoveď je jednoduchá, dúfam, že čo najskôr. V každom prípade letecká spoločnosť musí udržovať posádky, lietadlá a všetko súvisiace s jej činnosťou v stave pripravenosti nakoľko nikto presne nevie kedy to naozaj bude a nikto by nechcel premeškať príležitosť len kvôli tomu, že nejaké to súkolie nebolo pripravené. Takže minulý týždeň sme sa zúčastnili na simulátorovom výcviku v Prahe, kde je umiestnený simulátor B737NG, nakoľko ako piloti musíme mať podľa predpisov za posledných 90 dní 3 vzlety a 3 pristátia. Nakoľko letov bolo poriedko, väčšina túto podmienku nesplnila a preto predpis umožňuje túto alternatívu nakoľko simulátor je dostatočne hodnoverný a takmer na 100 percent simuluje všetky vlastnosti lietadla, letísk a počasia. Slovo zúčastnili si treba trochu rozobrať. Teda 5 hodín jazda do Prahy v daždi, lebo veď prečo nie. Užiť si  príjemné zdržania na diaľnici a potom si užiť simulátor. Po simulátore to isté len ešte k tomu za tmy a s príchodom domov ráno o pol štvrtej. Ale to už s tým chodí. Ale poďme späť.

Niekto si povie, však ste si odlietali tri okruhy, pekné počasie, slabý vetrík, pohodička a hotovo. Ale nie. Ono by to bola škoda len tak jednoducho si polietať. Simulátor je hlavne na cvičenie postupov a závad. Aj keď niečo človek robí stale dookola, nikdy to nie je to isté. Hlavne nie v lietadle. Čo vzlet,  pristátie, je originál. A to je na tom to najkrajšie, čo môže byť. Či už sa človek teší na cieľové letisko, počasie na trati, v destinácii, alebo čaká čo mu vyparatí riadiaci letovej prevádzky /lepšie by bolo povedať čím ho prekvapí/. Niekedy by človek chcel byť aj telepatom aby to vedel skôr na čo myslia, ale o tom to je. Treba počítať so všetkým. Takže po krátkom brífingu, kde sme sa dozvedeli čo asi budeme robiť, sme sa odobrali do simulátoru. Usadili sme sa na svoje miesta, urobili potrebné postupy pred štartom, zadali údaje do palubných počítačov a naštartovali motory. Našťastie sú dva. Všetko prebehlo bez problémov a potom nás inštruktor presunul na dráhu 24 v Prahe. Simulátor má veľkú výhodu, že dokáže robiť to čo mu zadáme a takisto sa presúvať na požadovanú polohu, výšku, rýchlosť podľa toho ako potrebujeme. Šetrí sa tak množstvo času a trénuje sa to čo práve treba. Aj keď náš prvý vzlet mal byť bez závad, kde sa vzal, tu sa vzal, hneď po vzlete nastal požiar motora, vykonanie núdzových postupov a keďže sa požiar uhasiť nedal, rozhodli sme sa okamžite vrátiť na letisko. Nasledoval krátky okruh doprava a následne na tretej míle zatáčka na finále dráhy 24. Všetko prebehlo ako malo a šťastne sme pristáli. Ale pravdupovediac, takto je to ešte lepšie na preverenie reakcie posádky keďže to netušila. Napokon sme ešte chvíľu polietali, každý zo svojej strany, aj za hmly, silného vetra, bez pomoci niektorých prístrojov a niekedy vyšlo aj nezdarené priblíženie. Samozrejme, takmer s istotou končí simulátor nejakou veľkou závadou keď treba po pristátí vykonať evakuáciu. Tentokrát to tiež nebolo inak. Všetko sa zdalo byť v poriadku až do okamihu pristátia keď sa nám zlomil predný podvozok. Zastavili sme na dráhe, začali robiť evakuačné postupy a vtom požiar oboch motorov. Viac už nebolo čo riešiť. Evakuácia.  Po skončení sme lietadlo povypínali a inštruktor nás presunul na odbavovaciu plochu.  Aj keď to bolo krátke a rýchle, bolo to na nezaplatenie.

Osobne som v Boeingu letel asi dva týždne predtým do Číny ale to bolo za posledných 90 dní na veľkom lietadle asi všetko. Medzitým som lietal na malej Cessne, kde si robím inštruktorský výcvik. Každý mi ale asi dá za pravdu, že je jedno v čom človek letí ale hlavne, že letí. Malé lietadlo letí rovnako ako veľké, riadi sa rovnako, fyzikálne princípy sú rovnaké. Ale čo robím teraz keď sa nelieta? Som doma, študujem, trávim čas s rodinou, v leteckej škole a trénujem. Trénujem hlavne pre vlastné potešenie a hlavne aby som sa cítil dobre. Raz behám, inokedy plávam, či jazdím na bicykli. Od jesene som k tomu pridal aj nejaké komplexnejšie cvičenia s mojím trénerom Tomášom. Jednak to nie je len tréner ale aj odborník na telo ako také. Zhodnotil moje slabiny a nastavil cvičenia pre ich korekciu. http://posvancfitness.com/  S ním sú tréningy zábavou aj mučením. Ale po skončení tréningu je človek so sebou spokojný, že to vydržal a dokázal. Mimochodom, prednedávnom som ho presvedčil nech sa ide preletieť so mnou. Aby sa naše úlohy na chvíľu vymenili. Ale ako to dopadlo sa dozviete v ďalšom článku.

Simulátor B737NG CAE Praha

Pohľad v simulátore počas pristávania v noci na dráhe 24 v Prahe

Pridaj komentár